Stavba repliky starovekej "keltskej" vypaľovacej pece.
V lete r. 2014 sme začali so stavbou, vyššie v našej záhrade, z pozície tak dôležitého nadhľadu... Keďže aj zemiaky nám rastú v celkom dobrej, železitej hrnčiarskej hline - zopár hrnčekov som už urobila z nej - o materiál nie je núdza. A tu je môj recept:
K hline je nutné primiešať piesok, nie vápenný, cca. v pomere hlina - piesok 2:1 a slamu. Všetko vymiesiť - ušlapať v jame.
Miesto budúcej pece sme vyhĺbili, aby ohnisko bolo pod zemou. Otvor páliacej komory je situovaný smerom do doliny, odkiaľ prevažne ťahá jemný vánok. Pecište má okrúhly pôdorys, rošt je podložený stredovým stĺpikom. Keď sú základy vysoké asi 25 cm, ukladám sieť prekrížených lieskovcových prútov a vytváram skelet pre rošt. Samotný rošt sa rozhodujem vytvoriť z objemnejšých platní hliny, hrubých 10 cm, ktoré sa spájajú šikmým prekladom. Tomuto sa určite nedá rozumieť, prípadným záujemcom ochotne všetko vysvetlím.. Otvory prebíjam dodatočne vodovodnou rúrou. Otvory je vhodné v zadnej časti pece po obvode trochu zväčšiť.
Vypaľovaciu komoru staviam bez konštrukcie, však som už postavila zopár veľkých nádob! Nebude to inak. Okrem toho mám dojem, že pri použití konštrukcie sa dá ťažšie ustrážiť tvar. Ľuboš pripravuje z vysušenej hliny pridaním vody, piesku a slamy, stavebný materiál v jame, hlinené bochníky nakladám na stenu dokola tiež zošikmeným spojom, a zbíjam ich pomocou dosky z vonkajšej aj vnútornej strany. Hlina je podobne pevná, ako na točenie. Stena bude hrubá 20 cm. Staviame na etapy s niekoľkodňovými prestávkami, po 3 - 4 -och vrstvách. Stena potrebuje čiastočne preschnúť, aby uniesla ďaľšiu vrstvu.
Ďaľšia dilema prichádza s otázkou, či urobiť do pece otvor na nakladanie keramiky, alebo ju nakladať z hora, ako je tomu na Havránku. Rozhodujem sa pre otvor z boku, tým pádom môže mať komín menší priemer. Hotovo.
Teraz má právo niekoľko týždňov schnúť, a potom ju vypálime. Neskôr o tom pohovoríme.
Tento "recept" ponúkam preto, lebo v časoch minulých sama som hľadala všade možne a náročne popis stavby s nepostačujúcim výsledkom ohľadom detailov. Čo sa týka pomeru hliny a pridávaného piesku, nie je univerzálny, pretože v inej lokalite môže samozrejme hlina obsahovať viac, či menej piesku.
Výpal v keltskej peci.
26. 9. 2015 vypaľujeme v peci prvý krát, skôr sme ju len zohrievali a sušili. Pre výpal sú ideálne suché odrezky ihličnanov, horia "dlhým" plameňom. Keramiku zo šamotovej hliny nakladám pomerne husto, hore dnom, prvú vrstvu pravidelne, potom už ako sa dá. Na rošt umiestňujem na najhorúcejšie miesta niekoľko kusov vopred vypálených nádob, ostatné sú surové. Čidlo meracieho prístroja vkladám do plášťa v stredne teplej časti, 20 cm nad rošt.
Oheň zakladáme v predpecnej jame, po čase pec začína vťahovať dym aj plamene. Pred pecou kúrime cca 2 hodiny. Potom pomaly, ďaľšiu hodinu, posúvame ohnisko do vnútra páliacich komôr. Pri prvom výpale pece opatrnosť sa vypláca. Pálime v zlom počasí, prší a je vlhko. Po siedmych hodinách stagnujeme medzi 600 až 700 st. Komín zakrývame do polovice, vyhrabávame nazbieraný popol z komôr a prikladáme opatrnejšie. Riešime starý problém s "prepchatou" pecou. Teplota sa šplhá hore, ale zlým prikladaním dokáže padnúť za niekoľko minút aj o 80 st. Po desiatich hodinách pálenia dosahujeme 850 st., predsavzatie splnené. Keďže je pol tretej v noci, rozhodujeme sa ukončiť výpal. Rada by som čierne nádoby, preto upchávam páliace komory drevom, uzatváram všetky otvory, nech sa pecná atmosféra redukuje.
Výsledok.
Pec otvárame až na tretí deň pri 120 - tich st. Keramika je čiastočne zredukovaná, prevláda sivá až čierna farba, namiesto červenej. Nepraskla ani jedna nádoba.
Poučenie.
- Aby keramika bola aj zadymená, čiže čierna, posledný náklad dreva by malo byť smolné.
- Rozhodli sme sa predlžiť ohnisko kvôli lepšiemu ťahu.
